Ilustr. foto: 365bank
Zdražovanie je na Slovensku kľúčovou témou, avšak už menej ľudí si uvedomuje negatívny dopad inflácie na svoje úspory. Väčšina populácie buď vôbec nevie ako zhodnotiť našetrené financie alebo nesprávne pristupuje k voľbe týchto nástrojov (dokopy takmer 70 % Slovákov).
Približne rovnaký počet ľudí sa mylne domnieva, že inflácia zvýhodňuje práve tých, čo majú úspory alebo sa vôbec nevie vyjadriť na túto tému (spolu 74 %). Vyplýva to z najnovšieho prieskumu 2muse1 realizovanom pre 365.bank
Rastúca inflácia sa prejavuje nielen cez zvyšujúce sa ceny potravín, pohonných hmôt, energií či služieb, no zásadne znižuje aj hodnotu úspor. V dôsledku nej totiž klesá kúpna sila peňazí, teda to, čo si za naše úspory budeme môcť kúpiť. Nie každý Slovák si to však uvedomuje. V prieskume 365.bank iba necelá tretina ľudí správne označila za spôsob, ako zhodnotiť svoje úspory, investovanie.
Aj keď trhy môžu zaznamenávať krátkodobé poklesy, investovať je potrebné, a to dlhodobo. Korekcia trhov je pritom z pohľadu investorov žiadaná, pretože vytvára príležitosť na výhodnejší nákup. „Vo viacročnom horizonte prináša reálne zhodnotenie úspor, a preto je vhodným nástrojom na zmiernenie dopadov inflácie. Tá sa v priemernej dlhodobej globálnej miere pohybuje medzi 2 až 3 %, práve preto je dlhodobé investovanie ideálnym nástrojom na jej prekonanie a ochranu úspor,“ uvádza Jana Glasová analytička 365.bank.
Podľa prieskumu 365.bank väčšina populácie preferuje možnosti, ktoré im výnos reálne neprinesú alebo sa v téme vôbec neorientuje (dokopy takmer 70 %). Najčastejšie sa pritom Slováci prikláňali k preferencii držať peniaze v hotovosti (približne tretina), na bežnom účte (13 %) a pre desatinu sú riešením klasické sporiace produkty, ktorých úročenie sa pohybuje okolo nuly. Približne 15 % populácie sa vôbec nevedelo vyjadriť, ktoré nástroje sú pre zhodnotenie ich úspor najvýhodnejšie.
„Aj keď tretina populácie správne označila investovanie za spôsob, akým zhodnotiť svoje financie, v prípade že by Slovákom každý mesiac ostalo pár desiatok eur navyše, reálne by ich investovalo len 15 % ľudí. Zhodnocovať úspory takýmto spôsobom je pritom dnes jednoduché a dostupné aj na pár klikov v mobilnej aplikácii. Je to vhodná forma pre začiatočníkov, ktorí môžu investovať sumy už od 20 eur. Výhodou je aj to, že v prípade nástrojov ako sú podielové fondy človek necháva ich správu na odborníkov, a tak mu odpadá nutnosť orientovať sa v tejto problematike,“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.
Fakt, že sú Slováci konzervatívni, a to aj v čase inflácie, pritom podčiarkuje aj skutočnosť, že ak by im každý mesiac zostalo na účte o 30 eur viac, takmer každý druhý by ich odložil na sporenie. Takmer pätina by ich smerovala do bežnej spotreby (na potraviny, benzín a pod.) a približne desatina by si dopriala a minula ich na niečo pre seba. Podľa Valko Gálikovej by pritom mohli byť vhodným kompromisom pre rizikovo averzných ľudí kombinované produkty, ktoré spájajú istotou termínovaného vkladu s garantovaným výnosom spolu s možnosťou získať vyššie zhodnotenie prostredníctvom investovania do podielového fondu.
Jedným z dôvodov, prečo populácia volí nástroje neprinášajúce zhodnotenie môže byť aj problém s finančnou gramotnosťou a s tým spojená skutočnosť, že nie každý si uvedomuje dopad inflácie na svoje úspory. Podľa prieskumu 365.bank sa Slováci ani v tejto téme dobre neorientujú. Na otázku, či aktuálna situácia zvýhodňuje ľudí, ktorí majú úspory alebo naopak tých, čo majú dlhy totiž väčšina odpovedala buď nesprávne alebo odpovedať nevedela (dokopy 70 % populácie). Len necelá tretina vníma, že beneficientom v časoch vysokej inflácie sú práve dlžníci, ktorým sa ich dlhy znižujú.
