Veľká noc je z pohľadu žien o neplatenej práci. Viac ako polovica z nich by zrušila šibačku aj polievačku. Na sviatky minieme do 100 eur

Veľká noc je z pohľadu žien o neplatenej práci. Viac ako polovica z nich by zrušila šibačku aj polievačku. Na sviatky minieme do 100 eur Ilustr. foto: 365bank

Veľká noc je stále pre väčšinu ľudí na Slovensku spojená s dodržiavaním tradícií. Kým muži chystajú korbáče a kýble vody, väčšina žien sa pri týchto zvykoch necíti komfortne (72,5%). Celkovo by preto viac ako polovica žien (53 %) túto tradíciu najradšej zrušila, pričom viac ako štvrtina ju dodržiava len kvôli deťom. Skoro polovica žien a len 37 % mužov pritom uvádza aj to, že Veľká noc pre nich znamená zhon kvôli nákupom, upratovaniu a prípravám. Tieto činnosti pritom vykonáva až takmer 7 z 10 žien, zatiaľ čo len tretina mužov.

Pohľadom financií pritom každé sviatky predstavujú zvýšenú záťaž na naše peňaženky a ani Veľká noc nie je výnimkou. Najviac slovenských rodín (32 %) dá na sviatočné pohostenie či výslužky pre šibačov a oblievačov od 51 do 100 eur. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu* 365.bank, ktorý sa pri príležitosti veľkonočných sviatkov pozrel na ich prežívanie a finančnú stránku, a to optikou mužov a žien.

Ženy by polievačku zrušili, muži nie

Veľkonočné sviatky sú dôležitým kresťanským sviatkom a oslavou jari s typickými tradíciami ako oblievačka a šibačka. Celkovo tieto zvyklosti dodržiava približne 60 % populácie. Avšak viac ako štvrtina žien uvádza, že tak robí hlavne kvôli deťom.
Napriek tomu, že až 57 % mužov súhlasí s tým, že vedro vody a korbáč nie sú pre ženy príjemné, väčšina z nich tieto zvyklosti dodržiava. Ženy sa pritom vyjadrili ešte jednoznačnejšie - až 73 % z nich sa pri týchto tradičných rituáloch necíti vôbec komfortne, a preto by ich viac ako polovica najradšej zrušila a nahradila inými tradíciami.

Väčšina mužov sa do príprav nezapája

Na Veľkú noc je potrebné upratať domácnosť, pripraviť pohostenie pre rodinných príslušníkov, aj pre prichádzajúce návštevy a tiež nachystať výslužky pre šibačov. Zabezpečiť všetky tieto činnosti je pomerne náročné. Polovica žien pritom priznáva, že preto vnímajú tieto sviatky najmä ako zhon v domácnosti. Pritom len 30 % mužov sa nejakým spôsobom zapája do nutných predsviatočných príprav. Výrazná väčšina z nich priznala (60 %), že tak nerobí, alebo ak áno, iba v menšej miere ako partnerka.

„V slovenských domácnostiach sa aj na Veľkú noc prejavujú mužsko-ženské stereotypy. Neplatená práca, v ktorej práve ženy dominujú a uskutočňujú až 3-násobne vyšší podiel ako muži, sa tak prejavuje aj počas týchto sviatkov. Namiesto toho, aby si cez voľné dní trošku oddýchli a využili nejaký čas aj pre seba, upratujú, plánujú, nakupujú a varia. Až 70 % žien a len tretina mužov zabezpečuje väčšinu potrebných aktivít súvisiacich so sviatkami,“ hovorí Linda Valko Gáliková, vedúca PR v 365.bank.

Podiel na neplatenej práci žien je teda značný aj počas Veľkej noci a ak by sme sa pozreli na priemerné mzdy napríklad v oblasti príbuznej gastronómie, tak by si ženy podľa údajov Štatistického úradu SR mohli za dva dni v takejto práci pokojne nárokovať na sumy od 150 do 200 eur.

Najviac domácností minie do 100 eur

Pohostenie a k tomu výslužky, Veľká noc našincov môže vyjsť aj celkom draho. Najväčšia skupina ľudí – tretina zo všetkých opýtaných – minie na nákup potravín, prípravu občerstvenia a výslužky šibačom od 51 do 100 eur. Približne 20 % našincov minie 101 až 150 eur a necelých 11 % nakúpi za sumu za viac ako 150 eur. Až 57 % žien pritom považuje prežívanie slovenských veľkonočných sviatkov za zbytočné míňanie peňazí a radšej by túto sumu využili iným spôsobom.

Peniaze sú súčasťou väčšiny výslužiek

Slovenky dávajú malým polievačom rôzne sumy peňazí, pričom len tretina financie nedáva vôbec. Najviac žien (až polovica z nich) im zvykne rozdávať sumy do výšky 10 eur na jedného šibača. Celkovo len 13 % je ochotných venovať polievačovi 11 až 20 eur a necelých 5 % dáva ešte vyššie sumy.

„Deti si môžu po tom, čo navštívia viacero domácnosti „vyšibať“ aj celkom slušné sumy peňazí. To vytvára priestor pre rodičov učiť ich, ako s nimi správne hospodáriť. Rodičom starších detí, povedzme vo veku od 10 rokov, pritom odporúčame previesť tieto prostriedky na detský účet, ideálne pokiaľ je previazaný aj s detskou bankovou aplikáciou,“ pripomína L. Valko Gáliková.

Podľa jej slov sa pritom vďaka tomu lepšie naučia hospodáriť s financiami, môžu si sporiť a platiť za výdavky platobnou kartou. Rodič má zas oveľa lepší prehľad o míňaní dieťaťa a samotné dieťa sa vo vhodnom veku učí narábať s elektronickými bankovými nástrojmi, čo ocení aj v neskoršej dospelosti.

Na rozdiel od malých šibačov, väčšinu dospelých polievačov naopak čaká namiesto (finančnej) výslužky skôr občerstvenie v podobe jedla a pitia. Celkovo pätina populácie vníma oslavu Veľkej noci najmä cez návštevy svojej rodiny a blízkych, bez šibania a oblievania.

*Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos v období od 4. 3. do 19. 3. 2024 na reprezentatívnej vzorke 1050 respondentov.