Prieskum realizovaný na pracujúcich ľuďoch s deťmi vo veku od 3 do 25 rokov a na dospelej bezdetnej populácii odhalil, že ženy v porovnaní s mužmi viac pracujú, menej zarábajú a navyše majú oveľa väčší spánkový deficit. Táto cieľová skupina žien sa totiž venuje práci nielen v rámci svojej profesie a zamestnania, ale následne odrobí aj ďalšie hodiny v domácnosti, a to častejšie ako muži. Nápor neplatenej práce im pritom nevzniká len s príchodom dieťaťa, ale už vtedy, keď začnú žiť vo vzťahu. Napriek množstvu pracovných povinností však nezarábajú viac.
Práve naopak. V dôsledku nízkych príjmov má optimálnu finančnú rezervu o pätinu menej žien ako mužov, pričom až 60 % pracujúcich žien nedisponuje dostatočným finančným vankúšom. Vyplýva to z prieskumu 365.bank*, ktorý zrealizovala pri príležitosti blížiaceho sa Dňa matiek.
Neplatenú prácu muži často nevidia
Takmer 80 % žien zo skúmanej skupiny potvrdilo, že po príchode domov ich čakajú ďalšie neodkladné povinnosti súvisiace s domácnosťou a starostlivosťou o deti. Z mužov sa k neplatenej práci v domácnosti plne hlási len necelých 17 % a ďalších 43 % čiastočne, čo je celkovo o pätinu menej ako v prípade žien.
„Ženy venujú neplatenej práci výrazne viac času oproti mužom, pričom vykonávajú až tri štvrtiny z celkovej neplatenej práce. Aj preto je takmer 90 % Sloveniek z cieľovej skupiny presvedčených, že pracujúce ženy to majú v porovnaní s pracujúcimi mužmi náročnejšie. Avšak viac ako štvrtina mužov s tým nesúhlasí. Neplatená práca žien je tak často pre mužov neviditeľná a prehliadaná,“ hovorí Linda Valko Gáliková, Head of PR 365.bank.
Dáta z prieskumu ukázali, že objem neplatenej práce žien sa zvyšuje nielen s príchodom detí, ale dokonca už pri živote vo dvojici (tj. v bezdetnom vzťahu). Práca v domácnosti čaká po príchode zo zamestnania celkovo tri pätiny single žien, ktoré žijú bez detí a bez partnera. No tých, ktoré sú bezdetné a žijú s partnerom alebo manželom je ešte o čosi viac, až 70 %. Z práce do neplatenej práce chodí až 92 % žien, ktoré sú matkami a zároveň žijú v páre.
U pracujúcich mužov je situácia rozdielna. V tomto prípade život v páre nezvyšuje podiel neplatenej mužskej práce, ako je tomu u žien. Obe skupiny – single (39 %) aj zadaní muži (42 %) – sa približne rovnako venujú neplatenej práci, keď sa vrátia zo zamestnania. Situácia sa zásadnejšie mení až s príchodom detí, pričom 70 % mužov - otcov sa hlási k domácim prácam a starostlivosti o dieťa. V porovnaní so ženskou neplatenou prácou je to však o pätinu menšie číslo.
Ženy majú väčší spánkový deficit
Najväčšia časť pracujúcich ľudí z pohľadu oboch pohlaví spí v priemere 6 až 7 hodín denne. Rozdielom však je, že ženy pociťujú oveľa väčší spánkový deficit. To môže byť spôsobené už spomínanou neplatenou prácou, ale aj biologickým fungovaním žien. Nedostatok spánku pociťuje pritom dve tretiny pracujúcich Sloveniek a takmer každý druhý pracujúci Slovák.
Zaujímavosťou je, že málo spánku kvôli platenej profesii priznávajú nielen muži (64 %), ale aj ženy (53 %). Dokonca začatú prácu pre svojho zamestnávateľa musia v rovnakej miere dokončovať večer v rámci voľného času muži aj ženy (oboje po 37 %). V tomto prípade sa tak stiera tradičné vnímanie mužov ako tých, ktorí sa viac venujú svojej profesii, pretože túto skúsenosť majú aj ženy. Naopak, na nedostatok spánku kvôli neplatenej práci poukazuje viac žien (75 %) ako mužov (63 %).
V dôsledku platenej aj neplatenej práce ženy vo väčšej miere poukazujú nielen na málo spánku, ale aj na málo času pre seba. S týmto tvrdením sa stotožňuje približne 6 z 10 žien a len polovica mužov. Na druhej strane, takmer polovica mužov uvádza, že si dokážu nachádzať čas aj pre seba, a nezaváži ani fakt, či majú alebo nemajú deti. Z toho môže vyplývať, že starostlivosť o deti ostáva prevažne na ženách.
Viac ženskej práce však neznamená vyššie príjmy
Na Slovensku ženy zarábajú v priemere o pätinu menej ako muži, čo pri výške priemernej mzdy predstavuje rozdiel viac ako 300 eur mesačne. Táto skutočnosť sa zvykne ilustrovať aj na takzvanom ženskom eure. Z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy len 83 centov.
„Výsledkom tejto situácie môže byť aj to, že pre ženy je náročnejšie tvoriť si finančnú rezervu a úspory, čo zasahuje do ich finančnej stability a nezávislosti. Optimálnu výšku finančnej rezervy má o pätinu menej žien ako mužov, pričom až 60 % pracujúcich žien nedisponuje potrebným finančným vankúšom. Nižšie zárobky sa pritom prejavujú aj na výške dôchodkov. Tieto poberajú ženy v priemere o sto eur mesačne nižšie,“ uvádza Valko Gáliková.
Rozdiely vyplývajúceho z nerovnocenného odmeňovania a následne rozdielnu výšku úspor pritom možno sledovať už u slobodných a bezdetných žien. Zatiaľ čo skoro 6 z 10 mužov bez záväzkov disponuje dostatočnou finančnou rezervou, zo slobodných žien bez potomkov má rezervu v potrebnej výške šiestich platov len tretina.
365.bank preto práve v súvislosti s prichádzajúcim Dňom matiek upozorňuje na potrebu rodovej a platovej rovnosti, ako aj na vytváranie inkluzívneho prostredia bez diskriminácie a stereotypov, s ktorými sa stretávajú práve ženy a ešte vo väčšej miere tie, ktoré sú aj matkami.
*Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos od 19. do 24. 4. 2024 na vzorke 1050 respondentov