Zákaz vlastníctva médií vrcholnými politikmi bude od budúceho roku prísnejší, podobne ako prijímanie dotácií a stimulov. Napríklad médiá nebudú môcť politici prevádzať na blízku osobu alebo do trustového fondu, za porušenie povinností budú hroziť vyššie pokuty. Český senát tieto úpravy zákona o strete záujmov dnes schválil.
Sprísnenie takzvaného "lex Babiš" sa kvôli chýbajúcej regulácii nevzťahuje na internetové médiá, čo kritizovalo napríklad združenie Milion chvilek pro demokracii. Senát však v sprievodnom uznesení požiadal vládu, aby pripravila zákon definujúci on-line médiá a regulujúci vplyv verejných funkcionárov na internetové médiá.
Zmeny sú súčasťou novely o politických stranách, ktorá mení organizáciu Úradu pre dohľad nad hospodárením politických strán a hnutí. Teraz ju dostane na podpis prezident. Zákon o strete záujmov sa podľa schválenej úpravy navyše bude novo vzťahovať na hlavu štátu. Prezident republiky bude musieť začať každoročne podávať majetkové oznámenie a platiť preň budú aj ďalšie povinnosti vrátane zákazu vlastníctva médií.
Schvaľovanie zmien v Snemovni brzdilo opozičné hnutie ANO na čele s Andrejom Babišom, ktorý už po prvom sprísnení zákona vložil v roku 2017 akcie svojich firiem Agrofert a SynBiol do trustových fondov. Pod Agrofert patrí skupina Mafra, ktorá patrí k najväčším mediálnym domom v Česku a má svoju dcérsku spoločnosť aj na Slovensku. Politikom, na ktorých sa bude nová úprava ohľadom médií vzťahovať, dáva novela šesťdesiatdňovú lehotu na to, aby sa s ňou vysporiadali.
Predloha najmä sprísňuje ustanovenia, ktoré bránia napríklad poslancom, senátorom, členom vlády a najnovšie aj prezidentovi prevádzkovať rozhlasové a televízne vysielanie a vydávať periodickú tlač. Aby nebolo možné zákaz obchádzať, bude sa vzťahovať na skutočného majiteľa prevádzkovateľa médií, nie na ovládajúcu osobu. Rovnako to bude u spoločností v prípade zákazu prijímania dotácií a investičných stimulov, ktorý mieri na členov vlády a aj na hlavu štátu.
U médií stanovuje schválená novela výnimky. Zákaz by sa nevzťahoval na prípady, keď periodickú tlač vydávajú politické strany a hnutia, ich inštitúty alebo nimi ovládané spoločnosti, ani na médiá, ktorých prevádzkovatelia nemusia vydávať účtovnú výročnú správu.
Predloha ďalej upravuje pokuty za porušenie zákazu prevádzkovania niektorých médiách. Funkcionárovi, ktorý by sa dopustil priestupku prostredníctvom firmy, by mohol dohľadový úrad uložiť podľa návrhu sankciu až do troch percent aktív tejto spoločnosti. Pred pokutou by úrad navyše najprv uložil "vhodné opatrenie", napríklad predaj média.
Schválená úprava tiež zmierňuje nedávno prijaté obmedzenie využívania údajov z majetkových oznámení vrcholných politikov. Ustanovenia, podľa ktorých môžu byť všetky informácie vedené v registri oznámenia "použité a ďalej spracovávané iba za účelom zistenia prípadného porušenia povinností verejného funkcionára", sa bude opäť vzťahovať len na vybraných predstaviteľov.