Zdroj: Denník N/Zem a Vek
Mnoho ľudí napomáha šíreniu dezinformácií a manipulácií nechtiac, len pod vplyvom emócií či povrchnosti. Nechajú sa strhnúť emtívnou fotkou, titulkom, či vymysleným textom.
Britská nezisková organizácia Full Fact, ktorá sa venuje odhaľovaniu falošných správ, zverejnila základný a rýchly spôsob, ako zistiť, ktoré správy sú falošné.
Dôležité je, aby sa čitateľ pri článku zastavil, premýšľal a kontroloval. Pomôcť mu môžu tri otázky:
1. Odkiaľ to je?
Dôležitý je dôveryhodný zdroj - Ak web, ktorý šíri podozrivý článok, nepoznáte, pozrite sa, čo to je za stránku, čomu sa venuje a spýtajte sa sami seba, prečo šíri túto správu. Napríklad, ak vám tvrdí, že pri liečbe rakoviny nepotrebujete klasickú liečbu a na banneroch sa vám ukazujú odkazy na vyživové doplnky. Je zrejmé, že mu ide o to, získať zákazníkov.
Ak zdroj informácie alebo fotografie nie je uvedený, skúste ho vyhľadať - Fotky ale aj konkrétne informácie viete zistiť, kde sa v minulosti už objavili, aj pomocou google. Taktošíril Harabin hoax o príchode tisícok migrantov.
Ak sa vám čokoľvek na článku nezdá, buď opatrný - Falošné správy sú ukryté na webových stránkach tak, aby vyzerali ako skutočná správa. Spozornieť by ste mali, ak zistite, podozrivú URL adresu, zlý pravopis, slovosled viet, ale aj divné rozloženie stránky. Príkladom bol nedávno prípad, keď podvodníci zneužili meno Maštalíra, Jobusa, TA3 aj otca Jána Kuciaka.
2. Čo chýba?
Pozrite si celý článok, nie len titulok - Neuverte informácií hneď po prečítaní titulku, či prvej vete textu. A už vôbec to nezdieľajte na sociálnej sieti. Prečítaj si celý príbeh a všímajte si obrázky, čísla a citáty, pri ktorých nie sú uvedené zdroje alebo ktoré sú vyňaté z kontextu.
Obrázky, videá môžu byť falošné - Falošné správy často obsahujú obrázky alebo videá, ktoré boli upravené. Dokonca i skutočné obrázky môžu byť vytvorené tak, aby vyzerali ako veci, ktorými nie sú. Napríklad konšpiračný časopis Zem a Vek digitálne upravil fotku Zuzany Čaputovej tak, že vtedy ešte prezidentská kandidátka mala zakrivený nos a mohutnejšie pery, tak ako to robili v minulosti antisemitské karikatúry.
Takto vzniklo aj falošné video o moslimovi na katedrále Notre-Dame počas požiaru.
Overte si, čo hovoria iní - Falošné správy často píšu, že médiá o kauze mlčia. Preverte si zdroje, ktoré podozrivý web používa. A nájdite si, čo o téme píšu dôveryhodné spravodajské portály – ak sa niečo skutočne stalo, mimoriadne správy sa objavia veľmi rýchlo na rôznych stránkach.
3. Ako sa cítite?
Ľudia, ktorí tvoria falošné správy, chcú s vami manipulovať - Vedia, že ak vás nahnevajú alebo vystrašia, tak s väčšou pravdepodobnosťou článok zazdieľate, čím oni získajú väčší zásah – čítanosť a s ním aj príjmy, či podarí sa im rozšíriť ich posolstvo. Keď vás správa rozruší, rozmýšľajte prečo ešte predtým, kým ju budete zdielať. Či štýl písania nie je špeciálne upravený tak, aby vo vás vyvolal emócie strachu či pobúrenia.
Ak to vyzerá príliš dobre na to, aby to bola pravda, pravdepodobne to tak je - Manipulácia využíva aj nádej. Je to v prípade hčlánkov, ktoré sľubujú ťažko chorým rýchle a zázračné vyliečenie. Pamätajte na to, že vo väčšine prípadov neexistuje zázračný liek. Takto funguje jeden z najväčších šíriteľov lekárskych bludov web badatel.net:
Nebuď tým, kto nepochopí vtip - Mnohé satirické stránky vyzerajú ako skutočné. A nie každý vtip sa dá odhaliť preletením titulku či perexu. Takto to bolo aj pri článku s názvom EU požaduje po Česku, aby přejmenovalo Karlův most na Most Václava Havla.
Táto sekcia vzniká v spolupráci s 365.bank. Stretli ste sa s hoaxom, dezinformáciami či konšpiráciami? Dajte nám o nich vedieť na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
