Ilustr. reprofoto EP
Politické strany či ďalšie subjekty v Európskej únii by už v budúcnosti nemali mať možnosť ovplyvňovať voličov na internete pomocou skrytej politickej reklamy. Európska komisia zverejnila návrh pravidiel, ktoré zavádzajú povinné označovanie politickej reklamy, ktorá bude musieť obsahovať údaje o svojom zadávateľovi či cene. Kto povinnosť nesplní, tomu bude hroziť pokuta. Ak plán exekutívy Únie podporia členské štáty a Európsky parlament, ľudia tiež dostanú možnosť odmietnuť konkrétne cielenú reklamu.
Brusel dlhodobo kritizuje manipuláciu na sociálnych sieťach, kde sa politické subjekty obzvlášť pred voľbami mnohokrát snažia ovplyvňovať voličov vo svoj prospech skrytou reklamou. „Voľby nesmú byť súťažou kamufláže a netransparentných metód. Nové technológie by mali byť nástrojmi pre emancipáciu, nie pre manipuláciu,“ povedala dnes podpredsedníčka EK Věra Jourová, ktorá návrhy motivované snahou o posilňovanie demokratických princípov v EÚ pripravila.
Povinné označovanie sa bude týkať reklám zadávaných politickými subjektmi alebo v ich záujme, rovnako ako reklám o konkrétnej spoločenskej téme, ktorých cieľom je ovplyvniť správanie voličov. Tieto platené príspevky budú musieť obsahovať jasne viditeľný údaj o tom, kto ich zadal. Ľahko dohľadateľné by potom mali byť informácie o cene, zdroji financovania či voľbách, kvôli ktorým reklama vznikla.
Nové pravidlá sa dotknú aj takzvaného targetingu, teda inzercie pomocou technológií presne zacielenej na úzke skupiny obyvateľov. V EÚ má byť úplne zakázané využívať na tieto účely najcitlivejšie osobné údaje ako je rasový pôvod, náboženské presvedčenie či sexuálna orientácia. Pri cielených reklamách bude okrem toho musieť byť zrejmé, na základe akých údajov sa zobrazujú konkrétnemu človeku. Ten potom bude mať ľahkú možnosť ich odmietnuť.
Nové povinnosti sa budú vzťahovať na politické strany, reklamné spoločnosti aj internetové platformy, na ktorých budú inzeráty publikované. Kontrolu dodržiavania pravidiel budú mať na starosti úrady členských krajín. V prípade ich porušenia majú podľa komisie siahnuť k „efektívnym, primeraným a odradzujúcim pokutám“.
Veľkým americkým firmám ako je Meta, teda niekdajší Facebook, či Google môže hroziť v krajnom prípade pokuta vo výške až štyroch percent ich celosvetového obratu. Práve tieto spoločnosti, ktoré majú z politických reklám príjmy vo výške stoviek miliónov eur ročne, už na základe skorších dohôd s komisiou dobrovoľne zaviedli niektoré obmedzenia týkajúce sa politickej inzercie.
O návrhoch komisie budú v budúcom roku rokovať členské štáty a europoslanci. Únijná exekutíva sa usiluje o konečné schválenie pravidiel do roku 2023, aby sa nimi riadila kampaň pred európskymi voľbami v nasledujúcom roku.
