Ilustr. foto: Markíza
spravodajstve Markíza nastáva ďalšia zmena. Po odchode dlhoročného riaditeľa spravodajstva a publicistiky Henricha Krejču, ktorého na začiatku roka nahradil Michal Kratochvíl z Novy, v spravodajstve Markízy aktuálne skončil aj Martin Halanda, jeden z vedúcich vydania Televíznych novín.
Denník N v súvislosti s odchodom Halandu píše o tom, že v zákulisí najsledovanejšej televízie na Slovensku prebieha posledné týždne súboj o to, ako by malo vyzerať spravodajstvo. Podobné informácie máme aj v Omediach.com. Nko vychádza z vyjadrení Halandu. Denník N píše, že pri príprave kontaktoval aj ďalších novinárov televízie, tí na oslovenie nereagovali. Bežne v médiách platí, že za redakciu sa vyjadruje tlačové oddelenie, to na otázky Denníka N neodpovedalo. Aj my čakáme na reakciu.
Martin Halanda bol v minulosti redaktorom rádia Expres, a roky pôsobil v TA3. Za Ivana Kmotríka riadil spravodajstvo TA3 a bol členom vedenia TA3 ako zástupca generálneho riaditeľa televízie pre program. Pôsobil aj v Lengyelovom rádiu Aktual a bol opakovane hovorcom Carga.
„Vedenie televízie argumentovalo pri okamžitom ukončení zmluvy ekonomickými dôvodmi. Túto informáciu mám však iba sprostredkovane,“ povedal pre Denník N Halanda. „V deň, keď si ma riaditeľ Centra spravodajstva a publicistiky počas môjho voľna zavolal do televízie, som osobne prísť nemohol. Cez jeho asistentku som avizoval ochotu stretnúť sa v najbližší deň, keď som mal plánovanú službu. Napriek tomu riaditeľ spravodajstva môj koniec obratom oznámil redakcii, aj keď so mnou o ňom vôbec nekomunikoval.“
Halanda hovorí, že mu nový šéf spravodajstva Michal Kratochvíl až do ukončenia zmluvy netlmočil žiadne výhrady k jeho práci, ktoré by podľa neho mohli viesť k ukončeniu zmluvy. Priznáva však rozdielne pohľady na to, ako by mali Televízne noviny vyzerať. „Menšie či väčšie spory medzi vedením redakcie a veľkou časťou redaktorov začali vznikať po výmene na poste riaditeľa Centra spravodajstva a publicistiky televízie Markíza.Nový šéf spravodajstva Michal Kratochvíl, „ten podľa ľudí z televízie presadzuje menší dôraz na politické správy a redaktorov nabáda, aby sa vyhýbali konfrontáciám s vládnymi politikmi,“ píše Nko.
„Nový riaditeľ má iný pohľad na dramaturgiu Televíznych novín, na výber tém a aj ich umiestnenie v scenári, než bolo zvykom v minulosti. Opakovane žiadal, aby sa redakcia menej venovala politickým témam a nerozoberala ich až tak do hĺbky.“Podľa Halandu bývalý šéfredaktor a zástupca vedúceho spravodajstva TV Nova Kratochvíl „žiadal vysielanie väčšieho množstva ľahších, pozitívnych tém a ich uprednostnenie v scenári Televíznych novín. Diskusiu o jeho návrhoch a predstavách som však nikdy nevnímal ako zásadný konflikt. Vždy išlo o tvorivú, profesionálnu debatu, ktorej cieľom bolo skvalitniť vysielaný obsah, aj keď sme mali na problematiku rôzne názory.“
Tlak nového vedenia na zmeny v Televíznych novinách je v súčasnosti pre bežného diváka – aj vďaka kritickému postoju mnohých redaktorov – len ťažko postrehnuteľný. Ak došlo k dramaturgickým zásahom, nebolo ich veľa a týkali sa skôr radenia príspevkov, píše Nko. „Jeden možno nepatrný posun však spomína aj on (Halanda): v správach diváci takmer vôbec nevidia konfrontácie redaktorov s vládnymi politikmi, ktorí odmietajú odpovedať na ich otázky. Aj keď vládni politici na redaktorov zaútočia alebo im odmietnu odpovedať na otázky, Markíza tieto situácie do spravodajstva nezaraďuje."
Podľa Martina Halandu väčšina reportérov televízie prijala s nepochopením, že sa Markíza nikdy neohradila voči označeniu „nepriateľské médium“, ktoré použil už krátko po prevzatí moci premiér Robert Fico. „Namiesto upokojenia situácie sa útoky na Markízu a jej spravodajstvo v ďalších týždňoch stupňovali,“ povedal.
„Vedenie televízie sa napriek opakovaným výzvam zo strany redakcie práce svojich ľudí nikdy verejne nezastalo a nepodniklo kroky smerujúce k návratu do štandardných pomerov komunikácie medzi redakciou a predstaviteľmi vládnej moci. Tento stav je podľa mňa zdrojom nervozity, napätia a nespokojnosti medzi redaktormi spravodajstva.“
Denník N píše aj „o niekoľkých drobných príhodách, ktoré by sa dali interpretovať aj ako snaha vedenia spravodajstva neprovokovať vládnych politikov nad rámec výroby spravodajských šotov.“
Televízia Markíza pre Denník na otázky neodpovedala. Krátku reakciu zaslal len Hans Mahr, člen redakčnej rady skupiny CME: „Redakčná rada CME nebude komentovať dohady a špekulatívne otázky, ale môžem vás ubezpečiť, že redakcia Markízy – rovnako ako všetky redakcie televízií CME – sa riadi zásadami redakčných pravidiel CME. Redakcie CME sa zaviazali dodržiavať etické a profesionálne novinárske pravidlá a zásady objektivity, nestrannosti a faktickej správnosti.“
Aktualizácia o stanovisko Markízy: "Ďakujeme veľmi pekne za otázky, nebudeme sa k nim vyjadrovať."
Zaujíma vás zákulisie médií, sledujte nás aj na Facebooku a na Instagrame.
