V nedeľu 7. júna 2020 zomrel po dlhej a ťažkej chorobe v Rijeke v Chorvátsku slovenský kameraman Igor Luther, ktorý svojím mimoriadnym talentom a tvorbou presiahol hranice Slovenska. Spolupracoval s Jurajom Jakubiskom, Stanislavom Barabášom, Andrzejom Vajdom a stál aj za kamerou filmu Plechový bubienok (1980) Volkera Schlöndorffa, oceneného Oscarom za najlepší cudzojazyčný film. O úmrtí na facebooku informovala Asociácia slovenských kameramanov.
Po maturite pôsobil rok v Československej televízii Bratislava ako švenkr, potom v rokoch 1961-1966 absolvoval na pražskej FAMU odbor filmový a televízny obraz. Medzi jeho spolužiakmi, priateľov a čoskoro aj spolupracovníkov patrili budúce režiséri Elo Havetta a Juraj Jakubisko, scenárista Lubor Dohnal, strihač Alois Fišárek či scenárista a karikaturista Ivan Steiger.
Už počas štúdií sa ako kameraman podieľal na krátkych hraných filmoch Svätá Jana (Elo Havetta, 1963) a Pinguin (Veronika Margotsyová, Vladimír Popovič, 1964) a ďalších.
Igor Luther ASK, Kamera 2017 - cena za celoživotné dielo from SlovakCinematographers_ASK on Vimeo.
V dlhom hranom filme debutoval v roku 1967 filmom Juraja Jakubiska Kristove roky, v tom istom roku sa podieľal v Čs. televíziu Bratislava na hranom filme Ivana Baladi Dáma.
Kontakty, ktoré získal pri práci na dvoch slovensko-francúzskych filmoch v réžii Alaina Robbe-Grilleta, mu rok po vojenskej okupácii ČSSR v auguste 1968 umožnili odchod z krajiny. Z Paríža sa po niekoľkých mesiacoch presunul do SRN, najprv do Hamburgu, potom do Mníchova. Točil snímky pre televíziu i kina so zahraničnými režisérmi (Helmut Förnbacher, Michael Verhoeven, Ulrich Schamoni, Andrzej Wajda, Volker Schlöndorff, Michael Haneke, Bernhard Wicki ad.) Aj so slovenskými a českými exulantmi (Stanislav Barabáš, Vojtěch Jasný, Jan Němec) a čoskoro sa svojím dynamickým a svetelne autentickým štýlom presadil do európskej kameramanskej špičky.
Po roku 1989, kedy sa mohol vrátiť do vlasti, sa ako kameraman podieľal v Českej republike na filme Olega Reifa Postel (1998) a na poviedke Artemia Benkiho Riziko z filmu Praha očami ... (1999). Na prelome tisícročí nakrúcal v koprodukcii Francisa Forda Coppolu spolu so Stanislavom Doršicom takmer rok v Thajsku historický film Suriyothai v réžii thajského princa.V roku 2009 snímal prvý film pod režijným vedením svojho brata Miloslava Luthera Tango s komármi.
V januári tohto roka si prevzal z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.