Bez lajkov som nula? Ako tínedžeri prepadajú tyranii lajkov

Bez lajkov som nula? Ako tínedžeri prepadajú tyranii lajkov

Počas detstva sebavedomie do veľkej miery formujú rodičia, ale s pribúdajúcim vekom deťom už nestačí počuť od rodičov, že sú šikovné, múdre či láskavé. Nech by sa rodičia snažili akokoľvek, tí najpodstatnejší, od koho túžia dostať uznanie a zažiť pocit prijatia, sa stávajú priatelia a vonkajší svet. Ten je už intenzívne prepojený aj so sociálnymi sieťami, kde takéto pozitívne či negatívne reakcie prichádzajú prakticky nepretržite.                  

Článok je súčasťou spolupráce Omediach.com a programu Beznastrah.online od Orangeu, ktorého cieľom je vzdelávať dospelých o tom, ako môžu chrániť deti a mladých pred negatívnymi dopadmi používania digitálnych médií. Program prináša užitočné informácie a rady odborníkov, bezplatnú online poradňu a rovnomennú praktickú publikáciu pre rodičov. Súčasťou programu sú aj materiály pre učiteľov.

Bez ohľadu na to, ktorú sociálnu sieť tínedžeri používajú, prvé, čo na mobile hľadajú, je miesto s notifikáciami. Páčilo sa niekomu niečo z môjho obsahu? Označil ma niekto vo svojom príspevku? Keď dostanú viac lajkov ako obyčajne, prichádza búšenie srdca. Do mozgu prichádza dávka dopamínu. Čím viac lajkov, tým prichádza väčšia dávka a čím viac dopamínu majú, tým viac lajkov chcú. Zrazu sa ocitnú v nekonečnej slučke.Prichádza dopamín, ktorý spôsobuje potešenie v mozgu, a jeho odvrátená stránka je, že namiesto vytvárania potešenia, núti ľudí hľadať ho.

Najnovší výskum publikovaný v roku 2024 potvrdzuje, že „lajky“ na sociálnych sieťach majú preukázateľný vplyv na mozog a správanie tínedžerov. Interakcie na sociálnych sieťach stimulujú mozgové oblasti spojené s odmeňovaním a sociálnou interakciou. To spôsobuje zvýšenú citlivosť tínedžerov na spätnú väzbu a ovplyvňuje ich sebavedomie. Tí, ktorí aktívne sledujú „lajky“, častejšie hľadajú externé potvrdenie, čo môže viesť k emocionálnej záťaži, úzkosti alebo dokonca k rozvoju maladaptívneho správania.

Okrem toho, štúdie naznačujú, že nadmerné používanie sociálnych sietí môže spôsobiť oneskorenie v rozvoji oblastí mozgu, ktoré súvisia so sociálnou empatiou a porozumením. Tínedžeri s už existujúcimi problémami, ako je úzkosť, sú zraniteľnejší voči negatívnym vplyvom sociálnych sietí, pretože ich často využívajú ako spôsob úniku alebo vyhýbania sa osobným interakciám.

Tí, ktorí si v online vytvorili svoju dokonalú identitu, môžu byť frustrovaní a deprimovaní z priepasti medzi tým, kým predstierajú, že sú a tým, kým skutočne sú. Takéto prežívanie mladých potvrdzuje aj prieskum, ktorý uskutočnilo Pew Research Center. Odhalil, že 26 % opýtaných tínedžerov uviedlo, že sa kvôli sociálnym sieťam cítia horšie vo svojom vlastnom živote. Takmer polovica (49 %) zverejňuje svoje úspechy na sociálnych sieťach, zatiaľ čo len 12 % píše o svojich osobných problémoch.

Psychologička Beáta Tancsáková potvrdzuje, že pre niektorých tínedžerov môže byť TikTok či Instagram palivom pre ich negatívne pocity. Miesto, kde si potvrdzujú, že ich pochybnosti o sebe sú správne, lebo všetci sa majú lepšie ako oni a vyzerajú lepšie ako oni. Deti, ktoré majú nízku sebaúctu, tak nadobúdajú presvedčenie, že sa im darí zle.

Lajky ovládajú naše správanie

Spomínaný prieskum Pew Research Center tiež odhalil, že 43 % tínedžerov pociťovalo tlak, aby uverejňovali iba obsah, na ktorom vyzerali dobre pred ostatnými a 37 % pociťovalo tlak uverejňovať obsah, ktorý získa veľa lajkov a komentárov.

Študentka Ema má 15 rokov a priznáva, že hoci si sama uvedomuje, ako ju oberá pozeranie na falošné šťastné fotografie priateľov na Instagrame o dobrú náladu, pozerá sa na ne znova a znova. Spomína, že v triede mali jedno dievča, ktoré trpelo poruchami príjmu potravy. Všetci to o nej vedeli. Ale keď si uverejňovala usmiate fotky z pláže na dovolenke, kde bola extrémne chudá, všetci jej ich lajkovali. Ema priznáva, že na ňu dokonca žiarlila a chcela byť ako ona. Vedela, že má problém a potrebuje pomoc, no aj tak jej tieto fotografie lajkla. Uznáva, že systém lajkovania na sociálnych sieťach niekedy môže ľudí potlačiť zlým smerom. Podobne ako jej spolužiačku, kedy jej lajky potvrdili, že vyzerá fantasticky a povzbudili ju v tom, že robí dobrú prácu. Spolužiačkin stav bol nakoniec tak vážny, že skončila v nemocnici a musela podstúpiť liečenie.

K týmto prejavom vedie  „tyrania lajkov“:

- deti sa už nebavia spontánne
- obetujú veľa času foteniu a štylizovaniu sa do čo najlepšieho prostredia, pózy, len aby získali čo najviac lajkov. Bežne robia aj desiatky fotografií, kým vyberú jednu, ktorú zverejnia na sociálnej sieti
- stále ich prenasleduje úzkosť
- hodiny po zverejnení postov kontrolujú, ako na ich obsah zareagujú priatelia a verejnosť. Páčim sa im? Zaujal som dostatočne?
- ak nezaujmú dostatočne, analyzujú, prečo sa to stalo, čo je na nich zlé a prepadajú negatívnym pocitom
- rýchlosť reakcií a neustále pripojenie tínedžerov online dokáže vygenerovať rýchlo nielen pocity eufórie, ale aj zúfalstva
- stávajú sa závislými
- potreba dostávať podporu zvonku a sýtiť si tak svoje neisté sebavedomie, sa môže zmeniť na posadnutosť
- súťažia neférovo

Na sociálnych sieťach to vyzerá ako súťaž, kto je najkrajší, najšťastnejší, najúspešnejší. Vo väčšine prípadov má však toto zobrazovanie reality ďaleko od skutočného života. Preto sa mladí učia podvádzať, používať filtre, meniť svoj výzor alebo vymýšľať príbehy, ktoré sa nestali, len aby zaujali.

Hoci sa môže zdať, že pre deti a tínedžerov majú sociálne siete viac negatív ako pozitív, je nemožné ich zo sveta dospievajúcich odstrániť.

Rodičia sa môžu preto zamerať hlavne na eliminovanie negatívnych dopadov, ktoré môžu mať. Ak chcete podporiť krehké sebavedomie vašich detí, pravidelne sa o ne zaujímajte, komunikujte s nimi a podporujte ich v tom, aby trávili dostatok času s priateľmi osobne a neboli neprimerane upnuté na to, čo sa odohráva v ich telefóne. V ceste za zdravým sebavedomím môžete klásť väčší dôraz na to, aby sa dieťa snažilo byť obľúbené za to, čo robí v reálnom živote a nie za pekné statusy na sociálnych sieťach.