Po dlhej chorobe zomrel vo veku 76 rokov filmový dokumentarista, kameraman, cestovateľ a spisovateľ Emil Fornay.
O úmrtí informuje Denník N.
Fornay vytvoril viac ako 300 filmov rôznych žánrov, najmä s kultúrnou a športovou tematikou, k väčšine napísal aj svoj komentár, popritom precestoval takmer stovku krajín. Získal viacero ocenení.
Emil Fornay sa narodil 18. 12. 1943 v Spišskej Novej Vsi. V roku 1960 maturoval na jedenásťročnej škole v Bratislave. Ako 16-ročného ho prijali na FAMU na odbor kamera. Praxoval v Slovenskej televízii aj na Kolibe. Ako asistent kamery pracoval na televíznych filmoch Mlčanie mora (V. Horňák), Polnoc bude o 5 minút (I. Teren), Ivanov (J. Budský), aj na filme Slnko v sieti (Š. Uher).
Po absolutóriu v roku 1966 začal pracovať na Kolibe. V čase vojenskej prezenčnej služby (1967 – 1969) pôsobil vo Vojenskej redakcii STV. Ako druhý kameraman pracoval na filmoch Živý bič (M. Ťapák) a Rok na dedine (Karol L. Zachar). Nakrútil vlastné autorské filmy Hospoda, Na polnočnú do Rakúska, Družstvo stratených nádejí, Dve strany mince, Na konci je začiatok.
Potom sa opäť vrátil do Slovenského filmu a pracoval najmä na projektoch slovenskej a českej televízie. V roku 1973 prešiel do Štúdia krátkeho filmu, kde sa venoval publicistickým, dokumentárnym a objednávkovým filmom.
Jeho najznámejším cestopisným filmom je Jagavá púť Lhoce Šar (1984). Od roku 1977 do roku 1990 pracoval v Spravodajskom filme. Od 18. 12. 1989 bol prvým a posledným demokraticky zvoleným šéfredaktorom Spravodaja – až do jeho oficiálneho zrušenia. V roku 1992 založil vlastnú produkčnú firmu Miras s. r. o.
Spracované podľa FTF VŠMU