Ilustr. foto: Omediach.com
Vo veku 78 rokov zomrel spisovateľ Pavel Vilikovský.
Informáciu o úmrtí priniesol denník SME, ktorý informovala jeho dcéra.
Pavel Vilikovský bol súčasťou silnej generácie , ktorej nástup v 60. rokoch 20. storočia (Johanides, Sloboda, Šikula) a zásadným spôsobom zmenil tvár slovenskej prózy.
Pavel Vilikovský sa narodil 27. júna v Palúdzke (dnes súčasť Liptovského Mikuláša), vyrastal v Bratislave.
Vyštudoval filmovú réžiu na FAMU v Prahe, po dvoch rokoch prestúpil na štúdium angličtiny a slovenčiny, ktoré absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v rokoch 1960 – 1965. Pracoval ako redaktor v mesačníku Slovenské pohľady (1964, 1966 – 1970), po nútenom odchode z časopisu na začiatku normalizácie sa zamestnal ako redaktor vydavateľstva Tatran, v rokoch 1976 – 1996 pracoval ako redaktor v časopise Romboid, kde bol dlhé roky zástupca šéfredaktora. V 90. rokoch pôsobil aj v slovenskej redakcii Readers´s Digest.
Vo svete literatúry začínal ako prozaik, neskôr sa venoval tiež prekladom.
Knižne debutoval v roku 1965 zbierkou poviedok Citová výchova v Marci. Za mnohé knihy získal rôzne literárne ocenenia: napríklad zbierka poviedok Krutý strojvodca (1996) získala cenu Dominik Tatarka a cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V roku 2006 sa stal víťazom Anasoft litera fest, v rokoch 2007 a 2010 sa dostal do finále tohto festivalu.
Ďalšie knihy Vilikovského: Prvá veta spánku (1983), Večne je zelený…, Kôň na poschodí, Slepec vo Vrábľoch (1989), Eskalácia citu (1989), Slovenský Casanova (1991, spolu s Lajosom Grendelom), Peší príbeh (1992), Krutý strojvodca (1996), Okrídlená klietka (1998, spolu s Tomášom Janovicom), Posledný kôň Pompejí (2001), Čarovný papagáj a iné gýče (2005), za ktorú ako prvý v histórii získal cenu Anasoft litera, Silberputzen (2006), Vlastný životopis zla (2009), Pes na ceste (2010) – Cena čitateľov 2011, Prvá a posledná láska (2013) – cena Anasoft litera 2014, Príbeh ozajského človeka (2014), Letmý sneh (2014), Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa (2017) a RAJc je preč (2018), v ktorej je uverejnených vyše 20 jeho autorských ilustrácií.
V prekladateľskej časti svojej tvorby sa venoval najmä prekladom z anglickej a americkej prózy (James Aldridge, William Faulkner, Joseph Conrad, Virginia Woolfová, Kurt Vonnegut); príležitostne prekladal i eseje (Thomas Stearns Eliot) a básne.
